Odoberanie RSS

Dlho som ho hľadala!

936full-alex-pettyfer

Asi si myslíte, že som blázon, že stále mením idolov, ale ono to tak nie je. Mojím skutočným idolom je Alex Pettyfer a som faninkou Noaha Scotta Ellenwooda, ktorý sa mi zároveň strašne moc páči. Obaja moji favoriti sú v mojom živote čosi, čo nikdy nebudem môcť mať, ale viete si predstaviť, ako dlho som hľadala meno Alexandra Pettyfera?! Asi nie! Kurník šopa, však to bolo odkedy som v 4 alebo 5. triede videla Stormbreakera, ak to teda nebolo aj skôr. Sakra, ja som chcela vždy vedieť meno toho herca, čo hral Alexa v Storbreakri!

Teraz hrá v známom sci-fi filme Som číslo štyri a ja mám možnosť užiť si ho naplno na veľkej obrazovke v Seneckej kinosále. Teraz mi však zostáva už len čakať. Uch, som taká napätá posledné dni a nie je to len tým, že viem, že som ho konečne našla. Je to aj inými vecami.

Jednou vecou je to, že mi prišli za jeden týždeň dokopy dva listy, čo je môj osobný rekord. A prosím vás, neberte to tak, že som ešte dieťa, ale ja som fakt jačala od radosti po prečítaní listov. Prvý list prišiel v stredu. Prišiel na meno môjho otca, no bol určený svojím spôsobom aj mne. Viete akým? Keď vám to poviem pochopíte.. Smiech Šlo o strednú školu. Odpoveď znela: prijatá… bola som na 19. mieste! Juchú! Smiech Ani si neviete predstaviť akú radosť som z toho mala.

Druhý list prišiel len včera. Prišiel, rovnako ako ten pred ním, na otcovo meno. Tento raz som ho však v rukách mala prvá ja. Prišiel z Obchodnej akadémie Račianska 107 Bratislava. Bola som s kamarátkou akurát. Neželám vám vidieť ten rozruch, čo ten list vo mne spôsobil. Otvárala som ho počas cesty výťahom na piate poschodie, kde bývame. Smiech Lol, prijali ma aj na druhú! Áááá! Vy si asi neviete predstaviť, ako sa teraz cítim. Cítim sa maximálne šťastná, viac to nejde!  Celý víkend asi ledva prežijem, na viac sa ešte musím učiť.. Smiech ale čo ma už po tom, keď som prijatá! Juchú! Bratislava volá! Mám mravce v žalúdku. Rodičia, aj celá rodina sú na mňa strašne hrdí, stále mi to dávajú najavo a ja mám pocit, že som sa v Stachových rodine konečne presadila!

A teraz som sa tu rozpísala o svojich radostiach a zabudla som na iné veci.  Moju kamarátku, žiaľ, na jednu školu neprijali. Strašne ju to teraz mrzí a mňa spolu  s ňou, to vysvetľuje tie zmiešané pocity, ktoré mám v sebe. Mrzí ma, že ju neprijali, pretože jej o tú školu strašne šlo a ja som si strašne želala, aby jej to vyšlo,no nestalo sa ta. Neviem, či je správne tvrdiť, že ju chápem, ale ja som si tiež prežila svoje, na školy ma síce prijali, ale sklamanie som zažila v iných veciach. Napríklad v láske…. a ďalej menovať nebudem Žmurk 

V každom prípade: Saši, ak si toto prečítaš, nezabudni, vždy som tu. Úsmev Vždy sa o mňa môžeš oprieť a zdôveriť sa mi, na to nezabudni. (Nevtieram sa, nie to nie, len mi na priateľoch záleží). Na tebe mi vážne záleží Žmurk Ako ja na ostatných mne veľmi blízkych.

Takže toto je na spestrenie.. =) Držte mi palce do konca roka, inak skolabujem na posledných písomkách, jaso palce nedržím, držím ich Saške, aby sa jej všetko podarilo Žmurk Raz sem možno pridám náš dlhý vzťah a jeho vývoj, ale to je vážne dlhý príbeh =) To už bude taká kratšia poviedka. Smiech

Reklamy

About violetginstar

Čo by som sem o sebe mohla napísať? No mám 15 rokov a chodím do 9. triedy na ZŠ Jozefa Gregora Tajovského v Senci. Senec sa nachádza pri Bratislave a štát sa nazýva Slovenská republika. :D Ale čo vás po tom? Presnejšie vám aj tak nepoviem, pretože by ste ma vyhľadali. Číslo na stránku nedávam. Moje záujmy sú Supestaristi, čítanie kníh, písanie článkov, tak trocha aj fotenie, možno práca s počítačom, upravovanie fotiek, písanie príbehov. V poslednej dobe sa strašne o všetko zajímam. :D Frustruje ma, že nemám v živote veľa šťastia, no utešujem sa tým, že sú ľudia, ktorí sú na tom so šťastím horšie ako ja. :D Páči sa ti môj názor? Ak áno, Vitaj v klube! =P Moju stránku môžeš zdieľať aj na facebooku: http://www.facebook.com/home.php#!/home.php?sk=group_210936112263334 Pridajte sa. Keď nás bude veľa, mne to vadiť nebude.. ;) ;) rada čítam komentáre, no stránka sa musí rozbehnúť.. a ja nie som populárna.. ;) nemyslím si to ;)

One response »

  1. Ach, Viol, keď som sa konečne dohnala k tomu aby som si sadla za počítač a začala sa trocha venovať zanedbaným veciam, teda aj blogom, našla som tu toto. Nečakala som, že sa niekedy moje meno ocitne v nejakom tvojom príspevku, ale vidíte stalo sa! Musím sa priznať, úprimne, že ma to trocha rozcítilo, neubránila som sa ani slzám. Čo už, doplácam na svoju “labilnú” povahu. Musím Ti ešte raz poblahoželať k prijatiu na SŠ, naozaj ma to teší, aj keď priznám sa, v kútiku duše som dúfala, že ťa do Bratislavy neprímu. Môže to niekomu vyznieť ako sebectvo či ako neprajnosť, ale verte, nie je to tak. Hovorím to preto, lebo som dúfala, že sa naše cesty odchodom na strednú školu nerozdelia, no moje prianie sa nesplnilo. Bolo naivné myslieť si, že usilovnú, poctivú žiačku ako si ty neprímu. (To s tou výbornou žiačkou nepreháňam, verte mi, je to čistá pravda a mám sa čo od nej učiť a to sa netýka len školy.) Napokon ja sama som sa ti snažila zdvihnúť sebavedomie a chcela som, aby si si začala viac dôverovať. Sme spolu od prvej triedy a ja si jednoducho nedokážem pripustiť fakt, že už spolu nebudeme deň, čo deň, že nebudeme v jednej triede za jednou lavicou. Nechcem aby si sa cítila previnilo, ale ja to tak cítim, a pochop, nie je to pre mňa ľahké. Ak sa to vôbec dá k niečomu prirovnať, tak by som to prirovnala asi k tomuto: Dve sestry, ktoré deväť rokov spolu tvoria nerozlučnú dvojicu, no zrazu príde deň, čierny deň, a v ten deň jedna sestra opustí tú druhú. Jednu akoby násilím odvlečú na jeden koniec sveta ( ak ten koniec sveta existuje, no ja teraz cítim, že je to tak, aj keď sa to vymyká pravidlám prírody ) a tá druhá ostane celkom sama, opustená a nešťastná, na posmech skupine ľudí ktorých v živote nevidela a ktorí ju budú sabotovať už od prvého dňa čo ju stretnú. (Viem, že možno sa ti zdá, že preháňam, no cítim to tak a ide mi puknúť srdce) Nikdy som si neuvedomila, ako mi záleží na tom, aby sme mi dve boli blízko seba, alebo skôr na tom, že to potrebujem. Neviem ako bez teba budem deň, čo deň. Síce sa ma snažia upokojiť tým, že si nájdem si niekoho nájdem aj tam, ale márne. Sestra je sestra. Tak isto viem, že už nikdy to nebude také ako to bývalo..ty budeš mať, vlastný život, vlastné starosti a záujmy a ja tiež. Keď sa aj stretneme, alebo si napíšeme po istom čase buď ty, alebo ja, alebo možno aj obe zistíme, že sa nemáme o čom rozprávať, že nás už nespájajú žiadne spoločné zážitky. Tak ako aj ja, tak určite aj ty vieš, ako to potom nakoniec skončí. Nebudem si zbytočne namýšľať opak, pretože som si toto už zažila a rozhodla som sa, že si viac nikdy nič nebudem namýšľať, a v ničo dúfať, pretože sa bojím opätovnej bolesti zo sklamania. Nechcem ti týmto spôsobovať bolesť a ani ti kaziť náladu, to nie… píšem to z toho dôvodu, pretože ťa chcem poprosiť, ak môžem, uchovaj si ma v pamäti len v dobrom a tak ako si ma zažila len ty. Uchovaj si v pamäti tie nádherné spoločné dni, strávené vo dvojici..presedené slnečné dni pri fontáne v parku, či presedené na lavičke … bez cielne prechádzky pri jazere, dlhé rozhovory, spoločné objatia …alebo aj na to ako sme si radili, keď nás zradili a ako sme sa navzájom držali keď nás bez lútostne zrážali … spomeň si na to, že ja nikdy nezabudnem na to, že v srdci vždy je pre teba miesto a že už ho nezaplní nikto! … Ďakujem, ďakujem za všetko … Ľúbim ťa ! 🙂 Nebojím sa to priznať! Si úžasný človek, ktorý ma naučil žiť a prežívať šťastie! Veľké ďakujem ti patrí, zlato moje 🙂 :-* Mysli na to!….

    Odpovedať

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: