Odoberanie RSS

Koniec Jaskyne

-Allenovi sa nejakým spôsobom podarilo Annie ošetriť hlavu. Pritom ho dosť prekvapilo, že sa tomu nebránila. Na druhej strane ho napadlo, že sa mohla udrieť až tak, že sa jej zmenila povaha, ale na to nechcel myslieť. Bola to veľmi nepravdepodobná myšlienka, Annie a zmeniť sa? Bola by blázon.

– Na druhej strane však vedel, že jej správanie sa zmenilo. Na jeho otázky ,o tom ako ho našla a podobne, nereagovala výbušne.Allen začínal byť podozrivý. Koľko sa toho zmenilo, odkedy ju nechal ležať pred jaskyňou? Zdalo sa mu, že strašne veľa.

-A aká je pravda v skutočnosti? Tak teda určite nie niečo z toho, čo si myslel Allen. Annie sa nezmenila, pretože sa udrela do hlavy. Zmenila sa kvôli tomu, že keď sa prebrala pred jaskyňou úplne sama, myslela si, že Allena už v živote neuvidí. Dostala strašne veľký strach. Veď ako by potom išla sama? Síce najprv veľmi nechcela, aby Allen išiel s ňou, ale teraz jej to celkom prišlo vhod. Allen jej veľakrát zachránil život. A teraz je to dlžná ona jemu. Musí mu zachrániť život. Je na rade.

– Obaja kráčajú bok po boku vedľa seba, ale ani jeden z nich nič nehovorí.  Obaja vydýchnu,keď narazia na stenu, cez ktorú sa už asi ďalej nedostanú.

“Hm, no tak sme došli. Odtiaľto to už ďalej nepôjde.” Povie potichu Annie.

Allen ju počul, ale neodpovedal. Začal sa obzerať okolo seba a hľadať nejaký záchytný bod, ktorý by svedčil o tom, že tu sa jaskyňa nekončí. Stále mu nešlo do hlavy to silné svetlo, ktoré jaskyňa vyžarovala. Odkiaľ sa tam zobralo?

“Zdá sa, že by sme sa mali otočiť a vrátiť sa späť.Nič tu nie je.” zaťahá Allena Annie za rukáv.

“Mám pocit, že tu niečo bude. Odkiaľ by sa v jaskyni nabralo svetlo? Veď jaskyne by mali byť tmavé, nie? Toto je divné.” nedá sa Allen odradiť od svojej teórie.

“Allen, nič ani nikto tu nie je. Nevidíš? Tu sa to končí. Ale ako myslíš.” Povie a otočí sa na odchod a vtom sa pod ňou niečo prepadne. Zajačí a šmykne sa dolu do nejakej jamy.

“Annie?!” Počuť Allenov prestrašený hlas. ” Pre boha, kde si?”

” Niekde dole. Prepadla som sa akosi.” Annie sa pokúsi vstať a zistí, že nemôže. Vyvrtla si nohu.

” A si aspoň v poriadku? Nič si si nezlomila? Ruku alebo nohu….” spýta sa Allen s obavami.

” Vyvrtla som si nohu……. myslím…..máš baterku?”

“Mám, ale načo ti to bude?” odpovie a vyťahuje z vrecka baterku.

“Len mi ju podaj. Potrebujem si zasvietiť. Myslím, že tu niečo je.”

Allen jej podá baterku a čaká, kým sa dole rozsvieti svetlo. Za krátku dobu uvidí v pološere slabý pramienok svetla a Annie-ne vlasy.

Annie namieri  svetlo najprv na svoju nohu. Nevyzerá až tak zle. Poberie sa teda ďalej a snaží sa ignorovať pichavú bolesť, ktorá ju sprevádza pri kašdom šliapnutí na vyvrtnutú nohu.

“Vyzerá to tak, že tu tiež nič nie je. Je to len okrúhle.” hovorí potichu Allenovi a vracia sa k diere. ” Vytiahneš ma?”

“Jasné, ale najprv mi podaj tú baterku, Annie.” Usmeje sa Allen, keď ju znova zazrie v diere pod ním.

Annie mu teda podá najprv baterku a  potom k nemu natiahne ruky. Allen sa natiahne rukami dole a pevne ju chytí okolo pásu. Vytiahne ju hore bez  väčších problémov.

“Myslím si, že by sme sa mali vrátiť domov.” Povie Annie. “Ktovie kam by nás to zaviedlo znova. Myslím, že útek si necháme na neskôr. Niektorý ľudia mi už chýbajú a na viac, potrebujem lekára.”

” Aspoň v tomto máš pravdu. Lekára potrebuješ a vrátiť sa tiež nie je zlý nápad.” Usmeje sa na ňu. Pomôže jej vstať a chytia sa za ruky. Spoločne sa vydaju na cestu von z jaskyne. Nakoniec, veď to svetlo k tej jaskyni možno aj patrí, kto vie? Allen ani Annie sa už nad tým viac nepokúšali zamýšľať, veď asi by na to aj tak nikdy neprišli.

-Okolo večera vyšli z jaskyne a zamierili si to na základňu. Po ceste si medzi sebou veľa vecí vyjasnili a spoločne sa zasmiali na Annie-ninom podozrievaní Allena. Obaja sa teraz mohli spokojne na sebe smiať. Veď ich reči boli občas na smiech a ani si to bohvieako neuvedomovali.

Reklamy

About violetginstar

Čo by som sem o sebe mohla napísať? No mám 15 rokov a chodím do 9. triedy na ZŠ Jozefa Gregora Tajovského v Senci. Senec sa nachádza pri Bratislave a štát sa nazýva Slovenská republika. :D Ale čo vás po tom? Presnejšie vám aj tak nepoviem, pretože by ste ma vyhľadali. Číslo na stránku nedávam. Moje záujmy sú Supestaristi, čítanie kníh, písanie článkov, tak trocha aj fotenie, možno práca s počítačom, upravovanie fotiek, písanie príbehov. V poslednej dobe sa strašne o všetko zajímam. :D Frustruje ma, že nemám v živote veľa šťastia, no utešujem sa tým, že sú ľudia, ktorí sú na tom so šťastím horšie ako ja. :D Páči sa ti môj názor? Ak áno, Vitaj v klube! =P Moju stránku môžeš zdieľať aj na facebooku: http://www.facebook.com/home.php#!/home.php?sk=group_210936112263334 Pridajte sa. Keď nás bude veľa, mne to vadiť nebude.. ;) ;) rada čítam komentáre, no stránka sa musí rozbehnúť.. a ja nie som populárna.. ;) nemyslím si to ;)

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: