Odoberanie RSS

II. Nový život

×××O 5 rokov×××

“Violet! Prines mi vodu!” zakričal na ňu hlas z izby jej nevlastného brata.

” Už letím!” zakričala mu z kuchyne a ponáhľala sa do jeho izby aj s pohárom vody. Položila mu ho na stôl a zase sa vyparila preč.

” Violet! Ešte si neožehlila!” zakričala na ňu zase mama z obývačky.

“Áno, mama, akurát som to chcela spraviť.” Povedala a zúfalo si vydýchla. Takýto život ma čoskoro zruinuje a ani to nebude trvať dlho, pomyslela si a pobrala sa rozložiť si žehliacu dosku a pre veci na žehlenie. Dala sa do práce.

“Uf,” vydýchla si keď ožehlila a poskladala posledné tričko. Nikto sa ani neunúval skontrolovať, či sa jej náhodou niečo nestalo, priveľká námaha, aj tak nebola z ich rodiny. Bola dobrá len na domáce práce. Potichu vydýchla a dala sa do upratovania vecí do skríň. Zobrala jednu kôpku vecí a zamierila do bratovej izby. Otvorila jeho skriňu a poukladala tam veci, znova ju zavrela. Vybehla z jeho izby a zobrala
ďalšiu kôpku a tú zobrala a uložila do skrine” mamy”. Ešte predtým ako zobrala svoju kôpku, ktorá nebola taká vrchovatá ako kôpky” mamy” a nevlastného brata uložila žehliacu dosku aj s žehličkou na miesto.

Konečne si mohla sadnúť a vydýchnuť si. A vlastne. Zobrala svoju školskú tašku a začala sa v nej prehrabovať. Vytiahla učebnice angličtiny, matematiky a španielčiny spolu s príslušnými zošitmi. Ľahla si na brucho a otvorila učebnicu matematiky aj so zošitom a začala si písať domácu úlohu.

Pocítila jemný studený dotyk na tvári. Strhla sa zo spánku. “Violet..Violet! Zobuď sa, už je ráno.” Počula hlas svojej nevlastnej matky. Otvorila oči a sťažka vydýchla.

“Koľko je hodín?” spýtala sa ospalo, keď si sadala na posteľ.

“Pol siedmej,” stihla začuť strácajúci sa hlas mamy. Nahmatala zapínač na lampe, ktorá bola na nočnom stolíku vedľa jej postele a zapla ju. Rozhliadala sa po izbe. Na posteli mala nahádzané učebnice španielčiny, matematiky a angličtiny. Udivene sa na ne pozrela. Veľa si toho nepamätala z minulého večera.

Nahádzala si potrebné veci do školskej tašky a otvorila svoju skriňu, aby si mohla vybrať oblečenie. Vytiahla z nej školskú uniformu a čierny sveter, ktorý si v zime vždy navliekla na uniformu, aby jej nebola zima. Prezliekla sa a zobrala si tašku a šla dolu do kuchyne. Zobrala si zabalený obed a vložila ho do tašky.

“Ďakujem, mama.” Poďakovala sa mame za obed a vyšla z domu a ani nepočkala na odpoveď.

×××V škole×××

” Ahoj!” pozdravila všetkých, hneď ako vošla do triedy. Zamierila do prvej lavice, na svoje miesto. Sadla si a zamyslene hľadela pred seba.

“Sss, Star!” ozvalo sa za ňou a zacítila jemný otras ako jej niekto za ňou kopol do stoličky. Otočila sa dozadu a zahľadela sa Kurosakimu do očí.

“Stalo sa ti niečo?” spýtal sa jej.

” N.. nie…” dostala zo seba horko-ťažko.


Tak si začni písať poznámky….” poradil jej a ukázal prstom na zapísanú tabuľu.

” Eh, ďakujem.” Povedala a zase sa otočila. Zobrala do ruky pero a začala s opisovaním. Trvalo jej to síce dlhšie ako predpokladala, ale nakoniec dopísala do zošitu už len posledné slovo a položila pero na lavicu. Znova sa zahľadela pred seba a zamyslela sa.

Tento raz ju neprebral Kurosaki, ale učiteľkin hlas, ktorý na ňu zjavne hovoril, ale ona počula iba tiché mumlanie.

” Eh,” pozrela sa na učiteľku zmätene.

” Počúvaj ma Violet, ty nedávaš absolútne na mojich hodinách pozor! Asi budem musieť zavolať tvojej mame.” Povedala jej učiteľka a prepaľovala ju vyčítavým pohľadom.

“A..ale ja dávam pozor…” tvrdila Violet celá v rozpakoch, že sa to stalo akurát jej.

” Tak mi zopakuj, čo som hovorila..” vyzvala ju učiteľka. Ona však mlčala a hľadela do zeme.

” Počúvaj ma, Violet. Máš 15 rokov, to si dúfam uvedomuješ. Si na strednej škole, na ktorej sa od teba čakajú isté poznatky. Ale ty si v poslednej dobe úplne mimo misu!” hovorila učiteľka vyčítavým hlasom. Niektorí žiaci sa zasmiali a hneď na to nastalo v triede znova hrobové ticho.

” Pre… prepáčte, už…už sa to nestane…” vykoktala a stále zaryto hľadela do zeme napriek tomu, že na nej nič zaujímavé nebolo.

“Tak to dúfam, inak budem nútená zavolať tvojej mame..” vydýchla učiteľka a otočila sa na celú triedu. ” Tak žiaci a na domácu úlohu….”

Violet si
zapísala domácu úlohu.

Ticho v triede prehlušil hlasný, uši trhajúci zvuk školského zvončeka ohlasujúceho koniec vyučovania. Violet si
zhrnula veci zo stolu do školskej tašky a zamierila von z triedy.

Reklamy

About violetginstar

Čo by som sem o sebe mohla napísať? No mám 15 rokov a chodím do 9. triedy na ZŠ Jozefa Gregora Tajovského v Senci. Senec sa nachádza pri Bratislave a štát sa nazýva Slovenská republika. :D Ale čo vás po tom? Presnejšie vám aj tak nepoviem, pretože by ste ma vyhľadali. Číslo na stránku nedávam. Moje záujmy sú Supestaristi, čítanie kníh, písanie článkov, tak trocha aj fotenie, možno práca s počítačom, upravovanie fotiek, písanie príbehov. V poslednej dobe sa strašne o všetko zajímam. :D Frustruje ma, že nemám v živote veľa šťastia, no utešujem sa tým, že sú ľudia, ktorí sú na tom so šťastím horšie ako ja. :D Páči sa ti môj názor? Ak áno, Vitaj v klube! =P Moju stránku môžeš zdieľať aj na facebooku: http://www.facebook.com/home.php#!/home.php?sk=group_210936112263334 Pridajte sa. Keď nás bude veľa, mne to vadiť nebude.. ;) ;) rada čítam komentáre, no stránka sa musí rozbehnúť.. a ja nie som populárna.. ;) nemyslím si to ;)

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: