Odoberanie RSS

14. Bankai

Ležala vedľa neho. Hlavu mala položenú na jeho hrudi. Neprítomne hľadela pred seba na stenu. Cítila ako mi bije srdce. Cítila ako ticho dýcha pri spaní. Cítila toľko života v jeho tele. Pousmiala sa. Ešte pred necelým dňom bola zúfala z odmietnutia a z trápnej situácie, ktorá vznikla v škole.

Pomaly sa začala dvíhať z postele a vravela si, že sa rýchlo prezlečie a pripraví sa na celý deň. Tešila sa na stretnutie s Jane. Bola zvedavá na to ako nakoniec dopadla s Renjim. Bola zvedavá vlastne na všetko. Hlavne na to, či to nebol len hlúpy žart
alebo nebodaj len sen. V duchu si vravela, že žart to byť nemohol, ale tým snom si celkom istá nebola.

S uterákom a vecami na prezlečenie v jednej kocke vošla do kúpeľne a zamkla sa v nej. Rozhodla sa osprchovať sa.
Po sprche plánovala telefonát s Jane, aby sa s ňou dohodla. Musela s ňou rozprávať. Zaujímala ju viac než predtým. Zaujímala sa o Jane, pretože sa bála, že Renji spraví hlúposť. Netúžila po tom, aby sa Jane kvôli nemu trápila.

Voda jej stekala po celom tele. Vlasy mala zmáčané. Nechávala kvapky vody dopadať na telo a stekať v hŕstkach dolu do odtoku ako prúd vody. Usmievala sa. Zistila, že ak by toto mal byť sen, tak by určite tak reálne necítila teplú vodu na svojom tele. Zastavila vodu a na vlasy si naliala šampón, ktorý ihneď rozotrela. Na telo si natrela mydlovú penu. Znova pustila vodu a všetku penu zo seba zmyla. Nedovolila pene zostať ani na kúsku je tela. Zasmiala sa nad precíznosťou s akou sa oplachovala. Asi dva krát si ešte vodou premyla vlasy, aby mala istotu, že jej v nich nezostala žiadna pena. Potom vodu zastavila. Spoza závesu sa natiahla za osuškou. Zacítila ju. Schytila ju a vtiahla za záves. Zachumlala sa do nej a odtiahla záves. Poobzerala sa po zaparenej kúpeľni.
Bola prázdna. Nik v nej nebol. Vyliezla z vane a dala sa do upravovania sa.

Konečne sa jej podarilo poriadne sa poutierať. Teraz jej po tele stekali už len kvapky vody z mokrých vlasov, ktoré mali byť o chvíľu vyfénované a na to hneď upravené. Pousmiala sa na svoj nedokonalý rozmazaný odraz v zahmlenom zrkadle. Obliekla si čierne džínsy a zapla si podprsenku. Navliekla na seba čierne tričko s bielymi nákresmi čohosi neznámeho. Spod trička si vytiahla dlhé vlasy. Nechala ich dopadnúť na tričko, ktoré po chvíli navlhlo. Striasla sa. Tričko bolo teraz
hore vlhké a studené.

Rukou utierala zrkadlo, aby sa v ňom aspoň trocha videla. Zobrala do ruky hrebeň a začala si rozčesávať vlasy. Tie sa jej popriliepali na tvár a dosť nepríjemne ju tam chladili. Ona sa však na to nesústredila. Snažila sa upraviť sa tak, aby vyzerala čo najprirodzenejšie. Zapla si fén do elektrickej zástrčky a začala si fénovať vlasy.

Po pol hodine:

Ten výbuch na hlave vyzeral akoby sa jej pokazil fén alebo akoby strčila prsty do zástrčky. Uškrnula sa
na svoj obraz v zrkadle a začala krotiť čerstvo vyfénované vlasy.

Rozdelila vlasy do dvoch kučeravých chvostíkov. V duchu si pomyslela, že teraz vyzerá ako natupírovaný pudlík. Z poličky zobrala matkin parfum, ktorý mala dovolený. Vanilkovú vôňu vždy milovala. Naniesla si z neho trocha pod krk a na zápästia.

Zubná kefka, na ňu pasta a do pusy. Začala si čistiť zuby. Desaťkrát v pravo a potom desaťkrát v ľavo. Vypláchla si zuby a opláchla zubnú kefku. Odložila ju na miesto.

Nikdy sa neskúšala líčiť a tak to nechcela meniť. Odomkla kúpeľňu a vyšla z nej von.

Pri kúpeľňových dverách stál opretý o stenu Toushiro. Jeho pohľad sa obrátil priamo na ňu, keď vyšla z kúpeľne.

Pozrela sa na neho a pousmiala. Vlasy mal ešte rozcuchané a neupravené.

“Dobré ráno,” pozdravila ho.

“Ahoj,” odzdravil. Zazíval, ” kedy si vstávala?”

” Čo ja viem? Dosť dávno, potrebovala som sa umyť a pripraviť sa,” odpovedala na jeho otázku, ” ty vyzeráš akoby si vstal len pred chvíľou.”

” Veď som aj pred chvíľou vstal.” Uškrnul sa.

“Aha, dáš si niečo na raňajky?” spýtala sa akoby mimochodom.

“Nemusíš si robiť starosti, vážne…”

” Aj tak musím robiť sama
sebe. Inak ak sa potrebuješ upraviť, mama doma nie je. Kúpeľňu máš celú pre seba,” zasmiala sa a hľadela pritom na jeho ešte stále neupravené vlasy.

” Ďakujem,” pousmial sa.

“Nie je začo. Keby niečo, stačí zavolať. Všetko potrebné je v kúpeľni,” pomaly sa otočila na odchod. Vykročila smerom do kuchyne. Chcela prichystať niečo na raňajky.

Schádzala dolu po schodoch. Ani si neuvedomila kedy ju obkľúčila celkom hustá hmla. Uvedomila si to , keď skoro spadla zo schodov.

” Čo to?” spýtala sa zaskočená sama seba.

Zacítila jemný dotyk na krku. Otočila sa a ocitla sa zoči-voči dievčaťu, ktoré už predtým niekde videla. Akurát teraz si však nemohla spomenúť, kde sa s tou dievčinou stretla. Bola o niečo vyššia ako ona a mala dlhé vlasy modrastej farby zopnuté do vrkoča. Na ruke mala červený náramok.

Tak toto dievča stálo za Violet a držalo ju za krk. Jemne. Nevyzeralo, že by chcela Violet zaškrtiť.

“Ahoj,” prehovorilo dievča potichu, “my sme sa už stretli, pamätáš?”

” Myslím, že áno, ale neviem si spomenúť, kde?”

” V krajine myšlienok,” zasmialo sa dievča akoby to bola úplne normálna vec.

” Krajina myšlienok?” spýtala sa zaskočená Violet. ” Ten červený svet… to bola tá krajina?”

“Presne tak.”

” … a aké je tvoje meno?”

“Volám sa Matsumi Veľký pes,” predstavila sa dievčina.

” Teší ma, ale čo.. čo tu robíš?”

” Som tvoj bankai a myslím, že teraz po skúške môžem konečne povedať, že si pripravená. Skúška sa skončila,” vysvetlila Matsumi.

” Vďaka Bohu,” pousmiala sa Violet, ” viac umučenia by som v tejto chvíli asi už nezniesla.”

” Ja som si myslela, že práve teraz si šťastná. Veď tvoja vysnívaná láska ti konečne vyznala lásku,” Matsumi si priložila ukazovák k spodnej pere a zamyslene hľadela na Violet.

” Áno, ja som šťastná, ale tá skúška bola naozaj hrozná. Hlavne tá vízia s tou smrťou,” priznala Violet.

” Chcela som to len vyskúšať. Najväčší vravel, že toto je moc, ktorá sa u bankaia objaví len zriedkakedy a ja som mala takú túžbu vyskúšať si to na niekom. No ty si bola prvá, čo si mi prišla pod ruku. Prepáč,” Matsumi sa na Violet zahľadela pohľadom, ktorý by sa dal prirovnať aj k psím očiam.

” Nevadí, len mi to už prosím nerob,” vydýchla potichu Violet, ktorá nedokázala odolať takému psiemu pohľadu.

” Ešte toto som chcela,” povedala Matsumi už trocha veselšie a z vrecka vytiahla červený náramok. Rovnaký, aký mala na ruke aj ona. Zobrala Violetinú ruku a nasadila jej ho na ňu. Náramok za zúžil na šírku Violetinej ruky, tak že ho ani dole dať nemohla ” Toto je náramok, ktorý spája naše duše. Odteraz sme prevtelené, môžeme si čítať myšlienky a dorozumievať sa medzi sebou. Ak niekto niektorú z nás zraní, zraní aj tú druhú. Ak umriem ja, umrieš aj ty a platí to aj naopak. Ak umrieš ty, zmiznem aj ja.” Vysvetlila Matsumi účinok náramku.

“Dobre, myslím, že toto zvládnem,” prikývla Violet. Para okolo nich sa úplne rozplynula a Violet zistila, že Matsumi a ona stoja uprostred kuchyne. Netušila síce ako sa tam dostali, ale nemala v pláne rozoberať to. Momentálne bola rada, že sa skúška skončila. Znamenalo to, že už nebude musieť čakať na ďalšie hororové vízie prichádzajúce od Matsumi.

Dala sa do prípravy raňajok pre ňu a pre Toushira.

O hodinu bolo všetko pripravené na raňajky. Na stole boli položené dva taniere s hriankami natretými maslom a džemom. Plus pri tom všetkom boli pri tanieroch položené aj poháre s horúcim citrónovým čajom.

Violet zamierila hore do svojej izby. Našla v nej
Toushira.

” Ty si tu?” spýtala sa. Všimla si, že je učesaný a upravený. Pousmiala sa.

” No, nevedel som kam ísť, nechcel som zavadzať…” vysvetlil.

” Poď dole. Všetko je prichystané na stole, “pousmiala sa.

“Ďakujem,” pousmial sa. Vstal z jej
postele, na ktorej sedel a pobral sa pomaly von z izby. Violet sa pobrala za ním.

” Nezľakni sa, keď vojdeš do kuchyne,” varovala ho pred nadchádzajúcim šokom z Matsumi.

Napriek tomu, že ho varovala on ako keby prepočul, čo mu vravela. Vošiel do kuchyne a zľakol sa.

” Kto… kto je to?” spýtal sa a s otázkou v očiach sa otočil na Viole.

´Ach, Matsumi, veď som ho varovala,´ pomyslela si zúfalo. Matsumi sa na jej myšlienkach uškrnula a odpovedala jej: ´Na tom nezáleží, on bol myšlienkami mimo. Chvíľu ti môže trvať, než si začneš uvedomovať myšlienky ostatných.´

” Toushiro, toto je Matsumi. Môj bankai,” prehovorila Violet už nahlas.

” Matsumi, bankai?” Toushiro svoj stále nechápavý pohľad obrátil smerom na Matsumi. Tá však len mikla plecami a pomyslela si: ´On je vážne z toho ešte mimo. Buď rada, že nepočuješ zatiaľ jeho myšlienky.´

Violet sa musela zasmiať.

” Matsumi ma podrobila skúške a teraz usúdila, že nadišiel čas, aby sa stala mojim bankaiom. Mimochodom, číta ti myšlienky.” povedala Violet s úsmevom na tvári.

” Páni, tvoj bankai je úžasný,” žasol Toushiro.


Vážne?”

“Nevedel som, že bankai môže mať aj ľudskú podobu,” znova sa pozrel na Matsumi a premeriaval si ju od hlavy po päty.

” Vlastne normálny bankai nemá ľudskú podobu,” prehovorila Matsumi celkom potichu tak, že ju skoro ani nebolo počuť.

” A ty nie si normálny bankai?”

” Som výnimočný druh bankaia!” zdôraznila Matsumi.

“Výnimočný?”

Violet nestíhala sledovať meniace sa výrazy na Toushirovej tvári. Musela sa pritom usmievať. Bol natoľko udivený Matsumi, že nedokázal normálne myslieť. Počula v hlave jeho zatiaľ tiché myšlienky. Sám seba sa pýtal ako je to možné. Ako je možné, že na svete existuje niečo také ako výnimočný bankai, ktorý bol pridelený akurát Violet.

” Presne tak, výnimočný bankai. Mám schopnosť čítať ti myšlienky a dorozumievať sa pomocou nich s Violet. Mám istý druh moci, ktorý využívam hlavne pri boji. Dokážem sa premiestniť k Violet. A nesmiem sa od nej vo svete ľudí vzdialiť na určitú vzdialenosť.”

´Čože? Prečo sa odo mňa nesmieš vzdialiť?´ spýtala sa v duchu Violet Matsumi.

´Zanikla by som… teda tým si vlastne tak istá nie som ešte som sa na to nepýtala, možno by si len stratila všetku silu a bola by si taká slabá, že by si nemohla bojovať.´

Toushiro udivene hľadel na Matsumi. ” Páni, musíš mať ohromnú silu,” prehovoril užasnuto ako malé dieťa, ktoré práve objavilo niečo nové, niečo neuveriteľné.

” Aj mám…” zasmiala sa, ” nechceli ste raňajkovať?”

´Ó, dobre, že pripomínaš´ pomyslela si Violet.

“Áno, chceli. Sadni si Toushiro. Myslím, že dnes nemáš šancu pochopiť zmysel bankaia.” Pousmiala sa Violet a sadala si na stoličku.

Pustili sa do raňajok sledovaní Matsumi. Violet vedela jedno: Dnes ju čaká zaujímavý deň.

Reklamy

About violetginstar

Čo by som sem o sebe mohla napísať? No mám 15 rokov a chodím do 9. triedy na ZŠ Jozefa Gregora Tajovského v Senci. Senec sa nachádza pri Bratislave a štát sa nazýva Slovenská republika. :D Ale čo vás po tom? Presnejšie vám aj tak nepoviem, pretože by ste ma vyhľadali. Číslo na stránku nedávam. Moje záujmy sú Supestaristi, čítanie kníh, písanie článkov, tak trocha aj fotenie, možno práca s počítačom, upravovanie fotiek, písanie príbehov. V poslednej dobe sa strašne o všetko zajímam. :D Frustruje ma, že nemám v živote veľa šťastia, no utešujem sa tým, že sú ľudia, ktorí sú na tom so šťastím horšie ako ja. :D Páči sa ti môj názor? Ak áno, Vitaj v klube! =P Moju stránku môžeš zdieľať aj na facebooku: http://www.facebook.com/home.php#!/home.php?sk=group_210936112263334 Pridajte sa. Keď nás bude veľa, mne to vadiť nebude.. ;) ;) rada čítam komentáre, no stránka sa musí rozbehnúť.. a ja nie som populárna.. ;) nemyslím si to ;)

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: